História

Najstaršia správa o tejto dedine je v listine z roku 1393 o vymedzení chotára Brestova, susediaceho s varhaňovským majetkom. Chotár okrem iného pretínal cestu vedúcu do Varhaňoviec. Z obsahu listiny je zrejmé, že Varhaňovce už jestvovali dlhšie pred rokom 1393.

V písomnostiach zo 14. až 16. storočia sa vyskytujú pod názvom Wargon, ktorý zostal maďarským názvom dediny. Pôvodne to bolo osobné meno, resp. prezývka. Ak zmena g na h v slovenskom názve nastlala v 12. storočí, potom maďarský názov s g dosvedčuje, že dedina jestvovala pred 13. storočím. Nemožno však vylúčiť, že názov je odvodený od mena prvého šoltýsa. V tom prípade bola dedina založená usadlíkmi podľa zákupného práva koncom 13. storočia, prípadne v prvej polovici 14. storočia. V 14. až 16. storočí Varhaňovce postupne patrili šľachticom z Ploského, Žehne a v 16. storočí aj Bátoriovcom a Várkoniovcom.
Tunajšie sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 17 port, takže Varhaňovce boli stredne veľkou dedinou. Neskôr sa postupne sedliaci odsťahovali.

V druhej štvrtine 16. storočia sídlisko nejestvovalo. Nové sídlisko založili usadlíci so šoltýsom v polovici 16. storočia. V rokoch 1567 a 1588 sedliakov zdanili od 2, resp. 1 porty, pričom v roku 1567 hospodárili len štyri domácnosti na polovičných usadlostiach. Pravda, žila tu aj domácnosť šoltýsa a v tých rokoch aj po päť domácností želiarov. V 80. 90. rokoch 16. storočia sa tu usadili nové rodiny, lebo v roku 1600 malo sídlisko 14 obývaných poddanských domov.
Koncom 16. storočia boli Varhaňovce opäť stredne veľkou dedinou. Okrem rodiny šoltýsa tu bývalo len poddanské obyvateľstvo.